1.Makroekeonomická finančná stabilita v EU
Finančná stabilita je ekonomický pojem , ktorým označujeme stav finančnej rovnováhy z krátkodobého a dlhodobého hľadiska a je dôležitým predpokladom pre zdravé fungovanie ekonomiky. V čase hospodárskej a finančnej krízy bola finančná stabilita významne narušená a to ako na úrovni makro ekonomiky tak aj mikro ekonomiky jednotlivých subjektov. Makroekonomická situácia v Európe v máji 2015 bola poznačená pôsobením nasledujúcich stimulov a faktorov :
- prudkým poklesom cien ropy
- uvoľnením menovej politiky zo strany ECB
- nárastom reálnej hodnoty disponibilných príjmov
- zvýšením spotrebiteľskej dôvery, čo viedlo v sektore domácností k väčšiemu dopytu po tovaroch a službách
- nárastom dopytu po úveroch
- oživením v oblasti tvorby fixného kapitálu.
Rizikom a hrozbou stability je nízky nominálny rast .Tempo rastu reálneho hrubého domáceho produktu ECB v eurozóne v roku 2015 odhaduje iba na 1,5 %. V nasledujúcich dvoch rokoch by sa táto dynamika mala postupne zvyšovať na 2,1 %. Viaceré krajiny pri tom čaká uskutočnenie ďalších fiškálnych reštrikcií .
Finančná kríza mala negatívne dôsledky aj na zvýšenie miery zadlženosti väčšiny krajín EÚ. Verejný dlh krajín EÚ sa počas krízy zvýšil. Posledná ekonomická kríza v povojnovej európskej histórie oživila Keynesov model podpory ekonomického rastu ako nástroja na riešenie problémov krízy. Dôvodom zvýšenia zadlženosti krajín EU bol pokles daňových príjmov , ale aj rast vládnych výdavkov na podporu rastu. Na rast verejného dlhu vplývala aj štátna pomoc pre finančný sektor. Štáty za účelom zvýšenia dôvery vo finančný sektor vydávali neobmedzené záruku za vklady, poskytovali dlhodobé pôžičky resp. majetkovo vstupovali do veľkých finančných inštitúcií (AIG, RBS, Dexia, ING, Fortisbank a ďalšie). Uvedené opatrenia boli spojené aj s následným dodaním likvidity bankám vo forme úverov od ECB.
Ďalším dlhodobým faktorom negatívne ovplyvňujúcim, nárast zadlženosti krajín EU je veková štruktúra obyvateľstva. Starnutie populácie vytvára tlak na verejné financie a vplyv tohto faktoru na zadlženosti niektorých krajín bol silnejší ako dopady krízy. Napr. zadlženosť Kanady a v Južnej Kórei bola viac ovplyvnená problémom vekovej štruktúry ako hospodárskou krízou . Z tohto dôvodu štáty okrem zadlženosti musia sledovať aj implicitné záväzky, ktoré sú rozdielom medzi očakávanými budúcimi výdavkami a príjmami subjektov verejnej správy, ktoré nie sú súčasťou dlhu verejnej správy. Ide najmä o záväzky v sektore sociálnych vecí, zdravotníctva a školstva, spojené so starnutím populácie.
Zadlženosť krajín Eurozóny narástla od r.2011 do r. 2014 z 85.8 % na 91.9 % a krajín EU z 80.9 % na 86,8 % napriek opatreniam , ktoré prijímala EU v súvislosti s ozdravením verejných financií .
Tabuľka 1 : Zadlženosť krajín EU a Eurozóny ( % z HDP)
| 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | |
| EA | 85.8 | 89.1 | 90.9 | 91.9 |
| EU | 80.9 | 83.7 | 85.5 | 86.8 |
Prameň: EUROSTAT :http://ec.europa.eu/eurostat/web/euro-indicators/peeis
Ozdravovanie verejných financií od r.2011 až do r.2014 sa odrazilo aj v znižovaní podielu deficitu k HDP. Krajiny Eurozóny v zmysle odporučení EK znižovali podiel deficitu o 0,5 % ročne. Podiel deficitu k HDP sa v krajinách EU znížil od r. 2011 do 2014 z – 4,5 % na – 2,9 % a v krajinách Eurozóny z – 4,1 % na – 2,4 %.za uvedené obdobie.
Tabuľka č.2: Podiel deficitu verejných financií k HDP
| 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | |
| Eurozóna – 16 | – 4,1 | -3,6 | 2,9 | 2,4 |
| EU -27 | – 4.5 | – 4,2 | – 3,2 | – 2,9 |
Prameň : EUROSTAT http://ec.europa.eu/eurostat/web/euro-indicators/peeis
Dôležité okrem uvedených indikátorov podielu deficitu a zadlženosti z HDP je dôležité sledovanie aj podielu vládneho deficitu k príjmom štátneho rozpočtu. Uvedený ukazovateľ môže objektívnejšie charakterizovať stabilitu verejných financií , nakoľko hodnotí výšku vládneho deficitu k príjmom štátneho rozpočtu. Uvedený ukazovateľ je ovplyvnený výškou príjmov , čo je dôležité aj z pohľadu financovania verejného dlhu -Čím je tento ukazovateľ nižší tým sú verejné financie stabilnejšie a zdravšie.
Pomer deficitu k daňovým príjmom v EU v rokoch 2009 – do roku 2014 je uvedený v tabuľke 2. Z uvedenej tabuľky vyplýva vysoký podiel vládneho deficitu k príjmom najmä v čase krízy v 2009, čo bolo ovplyvnené poklesom daňových príjmov v čase krízy. Postupne sa uvedený ukazovateľ znižoval, čo bolo ovplyvnené ako príjmovou stránkou tak aj redukovaním vládnych výdavkov.
Tabuľka č. 3 : Pomer vládneho deficitu k príjmom štátneho rozpočtu v krajinách EU
| 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 |
| -16 | -13,6 | -10,3 | -9,4 | -6,2 | -5,9 |
Prameň :vlastné prepočty na základe zdrojov“ Government Finance Statistics „ z Eurostatu
Na základe simulátora a testovania pomocou tzv. neuronových sietí sme vykonali prognózu uvedeného ukazovateľa s odchýlkou 5 % na nasledujúce obdobie.
Neurónová sieť je výpočtový model, zostavený na základe abstrakcie vlastností nervových systémov. Základnou charakteristikou neurónovej siete je model neurónu s N vstupmi a M výstupmi, Základnou vlastnosťou neurónových sietí je schopnosť abstrakcie pravidiel medzi vstupnými a výstupnými hodnotami prezentovanými vo vhodnej forme a následnou aplikáciou získaných pravidiel na akékoľvek vstupné hodnoty. Neurónové siete sa využívajú v regulačnej a simulačnej technike. Proces abstrakcie sa nazýva učenie, a môže prebiehať s učiteľom alebo bez učiteľa. Počas tohto procesu sa aktualizujú hodnoty váhových spojení. V literatúre je popísaných niekoľko učiacich algoritmov. Po ukončení učenia, sa už hodnoty váh nemenia a sieť produkuje výstupy podľa uvedeného pravidla aplikovaného na vstupné hodnoty.
Graf 1 : Projekcia podielu deficitu k príjmom štátneho rozpočtu pomocou neuronových sietí
Zdroj : vlastné prepočty na základe simulátora neuronových sieti ( EPI ) Kunovice.
Na základe testovania a simulovania pomocou neuronových sietí vyšlo, že uvedený pomer deficitu k príjmom by mohol v nasledujúcom období dosiahnuť hodnotu -4,6711 %. Čo znamená jeho pozitívny vývoj , ktorý bude ovplyvnený ako plnením príjmov tak aj obmedzovaním výdavkov v štátoch EU. Samozrejme prepočty počítajú s 5 % presnosťou.
2.Vplyv QE na stabilitu finančného systému
Európska centrálna banka v januári 2015 ohlásila tzv. kvantitatívne uvoľňovanie (QE), t.j. rozšírený program nákupu aktív, ako nástroj na podporu rastu HDP a nástroj dosahovania inflačných cieľov. V rámci rozšíreného programu nákupu aktív jednotlivé centrálne banky Eurosystému popri krytých dlhopisoch a sekuritizovaných cenných papieroch začali nakupovať najmä štátne dlhopisy členských krajín eurozóny. Mesačná kvóta týchto nákupov je 60 mld. €. Program by mal prebiehať minimálne do septembra roku 2016, čo znamená že celkový prílev likvidity cez kvantitatívne uvoľňovanie by mal dosiahnuť 1,1 bilióna €. Reálne sa začal rozšírený program nákupu aktív realizovať až v priebehu marca 2015 a jeho dosah na finančné trhy bol výrazný. Tento program (PSPP – „Public Sector Purchase Program“) by mal zmierniť riziká spojené s budúcim cenovým vývojom prostredníctvom ďalšieho uvoľnenia menových a finančných podmienok a v strednodobom horizonte tak prispieť k návratu inflácie k úrovni dvoch percent. Pri nákupe týchto dlhopisov centrálnou bankou v podstate dôjde k výmene týchto dlhopisov v bilancii predávajúcej entity za likvidnejšie aktíva t.j. za rezervy v centrálnej banke v prípade komerčnej banky, alebo za vklady uložené v sprostredkujúcej banke v prípade inej predávajúcej entity (inej banky, ktorá nemôže priamo obchodovať s danou centrálnou bankou alebo inej finančnej alebo nefinančnej spoločnosti). ECB spolu s centrálnymi bankami jednotlivých členských štátov teda pomocou tohto programu zvyšuje objem likvidných aktív v bankovom sektore a likviditu na finančných trhoch, ktorý by sa mal následne použiť na úverovanie reálnej ekonomiky. Program kvantitatívneho uvoľňovania by mal trvať od marca 2015 minimálne do septembra 2016, v prípade potreby ale môže byť tento termín predĺžený. Cielený mesačný objem nákupov Eurosystémom je na úrovni 60 mld. €. Tento objem zahŕňa v rámci rozšíreného programu nákupu aktív nákupy štátnych dlhopisov, krytých dlhopisov ako aj nákup cenných papierov krytých aktívami.
Veľká časť vplyvu na ceny aktív pod vplyvom zmeny základných úrokových sadzieb ECB sa odohrala už počas druhého polroka 2015 ako dôsledok silnejúcich očakávaní o nevyhnutnosti použitia kvantitatívneho uvoľňovania vzhľadom na situáciu v eurozóne. Ceny štátnych dlhopisov krajín eurozóny (okrem Grécka) išli od leta roku 2014 výrazne nadol
Výnosy do splatnosti týchto dlhových cenných papierov sa znížili v celom spektre splatností, pričom pri benchmarkových 10-ročných dlhopisoch sa pohyboval tento pokles okolo 100 bázických bodov. Ešte významnejšou skutočnosťou ako samotný rozsah poklesu bolo, že veľká časť eurových štátnych dlhopisov sa začala obchodovať so záporným výnosom do splatnosti. V apríli 2015 sa v negatívnom spektre nachádzala zhruba jedna tretina objemu štátnych dlhopisov krajín eurozóny. Pri nemeckých dlhopisoch siahal záporný výnos až po splatnosť 7 rokov. Prísun likvidity od ECB tlačil nahor aj ceny štátnych dlhopisov v európskych krajinách nepoužívajúcich euro a v Spojených štátoch.
Rozšírený program nákupu aktív v eurozóne je príklad výrazne uvoľnených menových politík v rozvinutých krajinách. Samozrejme uvedený stav však môže viesť k nárastu neadekvátnych rizík vo finančnom sektore.
Menové podmienky sa zároveň v uplynulých mesiacoch uvoľňovali aj mimo eurozóny. Centrálne banky Švédska, Dánska a Švajčiarska pristúpili k zníženiu referenčných úrokových sadzieb do záporného pásma, aby zmiernili tlak na zhodnotenie výmenných kurzov ich domácich mien voči euru.
Z uvedeného vyplýva, že trhové riziká vo finančnom systéme vzrástli. Pri veľkej časti aktív sa javí ako príčina nárastu ich cien v posledných rokoch vysoký dopyt podporovaný prílivom likvidity a nie zmenou ich ekonomickej hodnoty. Takéto aktíva sú teda rizikovejšie z hľadiska poklesu cien pri náhlej zmene správania. Na finančných trhoch sa vyskytuje volatilita, objavujú sa aj turbulencie zatiaľ bez vážnejšieho systémového dopadu. Reálny pokles likvidity na finančných trhoch je možné považovať za rizikový faktor. Pri nedostatku likvidity sa totiž aj relatívne mierny prvotný šok umocňuje do veľkých cenových výkyvov a následne prenáša aj na iné časti finančného trhu. Dochádza k značnému nárastu bilančnej sumy investičných fondov, pričom najmä pri podielových fondoch sa prehlbuje nesúlad medzi okamžite splatnými pasívami a pomerne nelikvidnými aktívami. Vývoj v Grécku sa zatiaľ nepreniesol na ostatné krajiny eurozóny ale budúci vývoj gréckych verejných financií je jedným z veľmi dôležitých rizikových faktorov finančných trhov v EU, aj keď v súčasnosti EU má mechanizmy na elimináciu týchto rizík. Výrazné zhoršenie vyhliadok ekonomického rastu niektorých rozvíjajúcich sa krajinách a rastúce riziká súvisiace s ich zvyšujúcou sa zadlženosťou vytvárajú potenciál pre presmerovanie tokov kapitálu. Veľkú úlohu tu zohral prepad cien ropy a iných komodít , ale hrozba spomalenia hospodárskeho rastu, výrazný nárast zadlženosti v súkromnom či vo verejnom sektore, ktorý bol financovaný prílevom lacných zdrojov zo zahraničia. Súbeh uvedených dvoch faktorov môže viesť k prehodnoteniu rizík v globálnej ekonomike.
Spustenie jednotného mechanizmu dohľadu v eurozóne v kombinácii s procesom komplexného hodnotenia zvýšilo transparentnosť v bankovom sektore a následne viedlo k posilneniu bilancií bánk, ku zvýšeniu ich kapitálovej primeranosti. Pod vplyvom politiky uvolňovania ECB došlo aj k zvýšeniu úverovej aktivity bánk a zároveň sa zhoršovala aj kvalita úverového portfólia na úrovni celého sektora. Podiel hrubého objemu zlyhaných úverov k HDP eurozóny sa priblížil k desiatim percentám, pričom pokrytá opravnými položkami bola necelá polovica. V tejto súvislosti je potrebné zvažovať riziko potreby pokrytia významných strát z kreditného rizika do budúcnosti.
Všeobecne sa očakáva pozitívny vplyv kvantitatívneho uvoľňovania na finančnú stabilitu. Tento pozitívny vplyv sa očakáva z viacerých dôvodov. Problém je, že pod vplyvom poklesu cien ropy a iných faktorov v septembri 2015 sa dostala EU do miernej deflácie 0,1 % čo je možné považovať za riziko pre finančnú stabilitu, ak by táto situácia pretrvávala dlhodobo. Kvantitatívne uvoľňovanie môže v určitých oblastiach vytvárať negatívny tlak na finančnú stabilitu na Slovensku, nakoľko môže vyvolávať sploštenie výnosovej krivky a ďalší negatívny vplyv na čistý úrokový výnos z klientskeho portfólia, a tým aj na ziskovosť a finančnú pozíciu bánk. Slovenský bankový sektor tento vývoj pravdepodobne pocíti výraznejšie ako ostatné bankové sektory, keďže úrokové príjmy od klientov tvoria dominantnú časť ziskovosti bánk. Príjmy z obchodovania, ktoré môžu kompenzovať pokles klientskych úrokových marží, tvoria v domácich bankách len zanedbateľnú časť ziskovosti.Dočasný nárast cien štátnych dlhopisov v dôsledku kvantitatívneho uvoľňovania môže mať za následok tvorbu nerovnováh vo viacerých oblastiach. Prvou je oblasť likvidity. Štátne dlhopisy tvoria podstatnú časť likvidných aktív bankového sektora. Pokles výnosov znamená nárast ceny štátnych dlhopisov, čím sa môže viac-menej umelo nafúknuť ukazovateľ likvidných aktív bankového sektora. Tento vývoj, spolu s predchádzajúcim sploštením výnosovej krivky, môže vyústiť do ďalšieho nárastu objemu úverov pre klientov, najmä úverov na nehnuteľnosti.
Táto hrozba cenovej bubliny štátnych dlhopisov sa môže prejaviť po ukončení kvantitatívneho uvoľňovania, kedy možný rýchlejší pokles ukazovateľa likvidných aktív z dôvodu poklesu cien štátnych dlhopisov sa bude pomerne ťažko bankami kompenzovať. Ďalším rizikom je, že v aktuálnom prostredí sa banky sústredia na rast aktív s dlhou dobou splatnosťou (najmä retailových úverov), čo zvyšuje riziko vyplývajúce z likvidnej medzery. Nárast cien dlhopisov ovplyvňujeaj výnosnosť fondov, a to v oblasti dôchodkového sporenia, kolektívneho investovania. Aj v tomto prípade môže byť dôsledkom tohto vývoja dočasný nárast výnosnosti fondov zameraných na investície na dlhopisových trhoch, ktorý však môže byť nasledovaný jej opätovným poklesom v čase ukončenia kvantitatívneho uvoľňovania zo strany ECB. Rizikom je aj vytváranie nerovnováh v oblasti finančnej stability tým, že ekonomické a finančné cykly v jednotlivých krajinách eurozóny nie sú vždy synchronizované. Aj keď sa očakáva, či už priamy alebo nepriamy, pozitívny vplyv kvantitatívneho uvoľňovania, dôležité je analyzovať jeho vplyv na finančnú stabilitu.
3. Stabilita finančného sektora v SR v r. 2015
Ziskovosť finančného sektoru na Slovensku zaznamenala v roku 2014 stagnáciu aj keď v roku 2015 možno hovoriť o istom náraste. Hodnota čistého zisku bankového sektora za rok 2014 bola približne na rovnakej úrovni (560 mil. €) ako v roku 2013. V prvom štvrťroku 2015 však zaznamenala v porovnaní s obdobím minulého roka rast na úrovni 18,7 %. Vývoj ziskovosti v uplynulom období bol podmienený najmä poklesom úrokových marží. Prostredie pretrvávajúcich nízkych úrokových sadzieb dlhodobo vplýva na postupné znižovanie výnosnosti úverov a cenných papierov. Tento pokles sa prejavuje najmä na postupnom znižovaní výnosovosti retailových úverov, ktorá sa po započítaní nákladov na kreditné riziko postupne znížila za obdobie uplynulých dvoch rokov z 5,5 % na 4,6 %. Zároveň postupne klesá aj výnosovosť portfólia cenných papierov, a to z 3,3 % na 3,0 %. Táto výnosnosť bude ďalej klesať, keďže v súčasnosti je čistá úroková marža na nové úvery nižšia ako na existujúcich úveroch, a to najmä v retailovom sektore.
Pokles marží bol však plne kompenzovaný nárastom objemu retailových úverov. Na utlmenie tempa rastu ziskovosti mal vplyv aj nárast nákladov na kreditné riziko. Celkovo však ročné náklady na kreditné riziko zostávajú pomerne na nízkej úrovni, ktorá zodpovedá približne 1 % objemu úverov v sektore retailu aj v sektore podnikov. Hoci miera pokrytia zlyhaných úverov opravnými položkami počas roka 2014 mierne klesla (najmä v sektore podnikov), počas prvého štvrťroka 2015 zaznamenala opätovnú miernu korekciu. Na druhej strane, uvedené faktory prispievajúce k poklesu ziskovosti však boli čiastočne kompenzované v oblasti neúrokových príjmov. Týkalo sa to najmä príjmov z poplatkov v sektore podnikov, ktoré napriek utlmenému rastu objemu úverov v období uplynulých dvoch rokov postupne mierne rástli.
Ziskovosť zaznamenala priaznivý vývoj v ostatných sektoroch finančného trhu v roku 2014. Zisk poisťovní vzrástol na úroveň 179 mil. € s medziročným nárastom 13,3 %. Na nárast ziskovosti pozitívne vplýval finančný výsledok poisťovní, zatiaľ čo negatívne vplýval pokles technického výsledku. Ziskovosť výrazne rástla aj v prípade dôchodkových sporiacich fondov a v sektore kolektívneho investovania, a to hlavne v dôsledku nárastu výnosov z poplatkov a provízií. Súčasné obdobie nízkych úrokových sadzieb vytvára tlak na ziskovosť slovenského bankového sektora. Podiel úrokových príjmov na celkovej ziskovosti slovenských bánk patrí k jedným z najvyšších v rámci EÚ. Vyplýva to z tradičného modelu bankovníctva, ktorý je primárne založený na vkladových a úverových operáciách s klientmi. Dôležitú súčasť úrokových príjmov tvoria aj príjmy z dlhopisov, najmä domácich štátnych dlhopisov. Príjmy z obchodovania alebo poplatkové príjmy tak tvoria len menej významnú časť ziskovosti. Pokles trhových úrokových sadzieb a s tým súvisiaci tlak na úrokové marže má preto výrazný vplyv na celkovú ziskovosť bankového sektora.
Ukazovatele primeranosti vlastných zdrojov naďalej zostávajú na pomerne vysokej úrovni. Hoci trend ich rastu, ktorý pretrvával niekoľko rokov, sa v roku 2014 zastavil, ich úroveň aj kvalita vlastných zdrojov vytvára dostatočný vankúš pre prípad nastania neočakávaných strát v dôsledku zhoršenia ekonomického vývoja.
Počas roka 2014 sa zastavil trend klesajúceho medziročného rastu vkladov prijatých od retailových klientov. Ku koncu roka 2014 dosiahol medziročný rast úroveň 4,2 % a počas prvých troch mesiacov roka 2015 sa naďalej zvyšoval, až na 5,2 % v marci 2015. Pod tento rast sa podpísal najmä rast objemu netermínovaných a úsporných vkladov, pričom objem termínovaných vkladov neustále klesá najmä z dôvodu nízkych úrokových sadzieb.
Medzibankové operácie, či už na aktívnej alebo pasívnej strane, sú naďalej pomerne volatilné a slúžia na vyrovnávanie pohybov ostatných volatilných položiek bilancií bánk. Dopyt zo strany slovenských bánk po cielených dlhodobejších refinančných operáciách ECB bol pomerne nízky.
4. Posilnenie hospodárskej a menovej únie ako nástroj finančnej stability
V čase hospodárskej a finančnej krízy sa začal proces prehlbovania hospodárskej a menovej únie ( ďalej únie) procesom tzv. európskeho semestra, ktorý bolo možné realizovať aj vzhľadom k tomu, že EU funguje aj ako politická únia. Európsky semester ako nástroj koordinácie hospodárskych politík vrátane fiškálnej prispel k zvýšeniu fiškálnej disciplíny krajín v súlade s cieľmi stanovenými v stratégii EU 2020. Z týchto dôvodov bola zahájená diskusia v júni 2015 k cieľom dokončenia „hospodárskej a menovej únie ( ďalej únie), aby sa stala prostriedkom na dosiahnutie lepšieho a spravodlivejšieho života pre všetkých občanov v silnej globálnej konkurencii.
Z hľadiska finančnej stability krajiny musia byť tieto schopné „absorbovať otrasy interne prostredníctvom primerane stabilných hospodárstiev a dostatočných fiškálnych rezerv dostupných počas hospodárskeho cyklu. Finančná stabilita EU by mala byť spojená s vytváraním fiškálnych rezerv ako na úrovni štátov tak aj delením rizík v rámci celej EU, k čomu majú slúžiť spoločné fondy. V krátkodobom horizonte sa rozdelenie rizika dá dosiahnuť prostredníctvom integrovaných finančných a kapitálových trhov (súkromné rozdelenie rizika) spolu s nevyhnutnými spoločnými poistkami, t. j. ako posledná možnosť finančnej záchrannej siete, v rámci bankovej únie. V strednodobom horizonte v nadväznosti na to, ako sa hospodárske štruktúry budú postupne približovať k najlepším štandardom v Európe, by verejné rozdelenie rizika malo byť posilnené prostredníctvom mechanizmu finančnej stabilizácie pre eurozónu ako celok. Problémom únie je, že medzi jednotlivými členskými štátmi eurozóny existujú výrazné rozdiely (napr. v nezamestnanosti, v nástrojoch fiškálnej politiky a pod.).Výsledkom rozdielov je nestabilná situácia v celej EU, a preto je potrebné zosilniť procesy konvergencie, tak, aby štáty a celá EU bola globálne konkurenčnejšie .
Proces dobudovania únie zahrňuje :
- posilnenie konkurencieschopnosti a štrukturálnej konvergencie, aby každé hospodárstvo disponovalo štrukturálnymi prvkami tak, aby mohlo v menovej únii prosperovať,
- dokončenie finančnej únie, ktorá zaručí integritu našej meny v celej menovej únii a zvýši mieru spoločného rozdelenia rizika so súkromným sektorom ,
- dobudovanie bankovej únie a urýchlenie únie kapitálových trhov,
- dobudovanie fiškálnej únie , ktorá prinesie fiškálnu udržateľnosť, ako aj finančnú stabilizáciu,
- a posilnenie demokratickej zodpovednosti a posilnenie politickej únie, ktorá poskytne základ pre všetky uvedené aspekty prostredníctvom skutočnej demokratickej zodpovednosti, legitimity a posilnenia inštitucionálneho základu.
V hospodárskej a menovej únii je menová politika centralizovaná, no významné časti hospodárskej politiky zostávajú vo vnútroštátnej kompetencii . Správa a riadenie eurozóny sú dostatočne etablované v oblasti koordinácie a dohľadu nad fiškálnymi politikami. Koordináciu je potrebné vylepšiť oblasti „konkurencieschopnosti“. Európsky semester a zavedenie postupu pri makroekonomickej nerovnováhe sú prvým krokom ku zvýšeniu konkurencieschopnosti jednotlivých štátov. Odporúča sa vytvorenie vnútroštátneho orgánu zodpovedného za sledovanie výkonnosti a politík v oblasti konkurencieschopnosti v každom členskom štáte eurozóny. V rámci EU a EK by sa koordinovali postupy jednotlivých štátov. Postup koordinácie hospodárskych politík pri makroekonomickej nerovnováhe bol vytvorený v čase vrcholenia krízy. Je súčasťou európskeho semestra, čo je ročný cyklus podávania správ a dohľadu nad hospodárskymi politikami členských štátov a EÚ. Slúži ako nástroj na predchádzanie a nápravu nerovnováh predtým, než sa vymknú spod kontroly. Stal sa nevyhnutným nástrojom európskeho dohľadu, napríklad s cieľom predchádzať realitným bublinám alebo identifikovať stratu konkurencieschopnosti, rastúce úrovne súkromného a verejného dlhu a nedostatok investícií.Pri koordinácii je potrebné dať silnejší dôraz na zamestnanosť a výsledky v sociálnej oblasti, nakoľko situácia v jednotlivých štátoch eurozóny je výrazne odlišná čiastočne v dôsledku krízy, ale aj z dôvodu sprievodných trendov a slabých výsledkov spred krízy.
Finančný systém v menovej únii musí byť jednotný, lebo podnety vznikajúce v dôsledku rozhodnutí v oblasti menovej politiky napr. zmeny úrokových sadzieb sa neprenesú jednotne do všetkých jej členských štátov. Jednotný bankový systém je okrem toho zrkadlovým obrazom jednotnej meny a jednotný trh vyžaduje napr. aby bezpečnosť bankových vkladov bola rovnaká vo všetkých štátoch, aby bol jednotný dohľad nad bankami a existovalo jednotné riešenie krízových situácií bánk a jednotné poistenie vkladov. Je to nevyhnutné aj pre riešenie spätnej väzby medzi bankovým a štátnym dlhom, ktoré tvorili jadro krízy. Finančný systém musí byť zároveň schopný diverzifikovať riziko medzi jednotlivými krajinami, aby dokázal zmierniť dosah otrasov v jednotlivých krajinách a znížiť úroveň rizika, ktoré sa musí rozdeliť pomocou fiškálnych prostriedkov. Všetky tieto dôvody opodstatňujú naliehavú potrebu finančnej únie. Cieľ týkajúci sa bankového dohľadu sa podarilo splniť zriadením jednotného mechanizmu dohľadu. Dospelo sa aj k dohode o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, ktorý však ešte nebol plne implementovaný. Aby sa mohla dobudovať finančná únia, musí sa uviesť do života spoločný systém poistenia vkladov a únia kapitálových trhov. Tieto opatrenia by sa vzhľadom na ich naliehavosť mali všetky vykonať v prvej fáze. Dobudovanie bankovej únie si vyžaduje v prvom rade úplnú transpozíciu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk do vnútroštátneho práva všetkých členských štátov. Je to rozhodujúce pre rozdelenie rizika so súkromným sektorom. Banková únia skutočne predstavuje spôsob, ako lepšie chrániť daňovníkov pred nákladmi na záchranu bánk. Potrebné je dosiahnuť rýchlu dohodu o primeranom premosťovacom mechanizme financovania v prípade, že je potrebné určitú banku oddlžiť napriek tomu, že financovanie z fondu na to v danej chvíli nestačí pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, kým nezačne fungovať od 1. januára 2016.2. Po tretie, vytvorenie dôveryhodného spoločného zabezpečovacieho mechanizmu k jednotnému fondu na riešenie krízových situácií a dosiahnutie pokroku pri zabezpečovaní úplne rovnakých podmienok pre banky vo všetkých členských štátoch by malo byť prioritou počas prechodného obdobia pred vytvorením jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Zabezpečovací mechanizmus by sa preto mal zaviesť rýchlo. Dalo by sa to dosiahnuť pomocou presunu úverovej linky z Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) do jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Tento zabezpečovací mechanizmus by mal byť v strednodobom horizonte fiškálne neutrálny tým, že sa zabezpečí, aby sa verejná pomoc získala naspäť prostredníctvom ex post odvodov finančného sektora.
Ďalej sa navrhuje zaviesť európsky systém poistenia vkladov (EDIS) – tretí pilier plnohodnotnej bankovej únie spolu s bankovým dohľadom a riešením krízových situácií bánk. Keďže súčasné nastavenie národných systémov ochrany vkladov stále nie je odolné proti veľkým miestnym otrasom, spoločným poistením vkladov by sa zvýšila odolnosť proti budúcim krízam. Zároveň je väčšia pravdepodobnosť, že spoločný systém bude dlhší čas fiškálne neutrálnejší než národné systémy ochrany vkladov, pretože riziko je rozptýlenejšie a súkromné príspevky sa vyberajú od oveľa väčšej skupiny finančných inštitúcií. Vytvorenie plnohodnotného systému EDIS bude trvať určitý čas, ale konkrétne kroky v tomto smere by mali byť prioritou už v prvej fáze a mali by sa pritom využiť možnosti, ktoré ponúka súčasný právny rámec. Jednou možnosťou by mohlo byť vytvorenie systému EDIS ako systému zaistenia na európskej úrovni pre národné systémy ochrany vkladov. Rovnako ako jednotný fond na riešenie krízových situácií, aj spoločný systém EDIS by bol financovaný zo súkromných zdrojov prostredníctvom poplatkov ex ante vychádzajúcich z rizík, ktoré by hradili všetky zúčastnené banky v členských štátoch, pričom by boli navrhnuté tak, aby sa predišlo morálnemu hazardu. Rozsah pôsobnosti systému by sa mal zhodovať s jednotným mechanizmom dohľadu. V primeranej lehote by sa mala prehodnotiť efektívnosť nástroja na priamu rekapitalizáciu bánk. Prístupnejší mechanizmus na priamu rekapitalizáciu bánk by zvýšil dôveru vkladateľov. Všetky banky, ktoré sa zúčastňujú na bankovej únii, musia mať rovnaké podmienky. Zároveň však EÚ musí naďalej venovať pozornosť potenciálnym novým rizikám, ktoré sa začínajú objavovať v bankovom sektore vrátane rizík súvisiacich so sektorom tieňového bankovníctva. Existujúce štruktúry musia byť schopné odhaliť riziká pre finančný sektor ako celok. Mali by sa posilniťmakroprudenciálne inštitúcie a maximalizovať synergie s ECB. Spolu s vytvorením bankovej únie bude potrebné vyriešiť v EU integrácia kapitálových trhov. Týka sa to všetkých 28 členských štátov EÚ, ale najmä eurozóny. Zabezpečia sa ňou diverzifikovanejšie zdroje financovania, aby spoločnosti mohli využívať kapitálové trhy a mali prístup k iným zdrojom nebankových finančných prostriedkov na doplnenie bankových úverov. Dobre fungujúca únia kapitálových trhov zároveň posilní cezhraničné rozdelenie rizika prostredníctvom prehlbujúcej sa integrácie dlhopisových a akciových trhov, pričom najmä integrácia akciových trhov je kľúčovým tlmičom otrasov. Keďže užšia integrácia kapitálových trhov a postupné odstránenie zvyšných prekážok na úrovni členských štátov by však mohli vytvoriť nové riziká pre finančnú stabilitu, bude potrebné rozšíriť a posilniť dostupné nástroje na obozretné riadenie systémových rizík finančných aktérov (súbor makroprudenciálnych nástrojov) a posilniť rámec dohľadu s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť všetkých účastníkov finančných operácií. V konečnom dôsledku by to malo viesť k jednotnému orgánu dohľadu nad európskymi kapitálovými trhmi.
Jedným z hlavných poučení z krízy je zistenie, že fiškálne politiky sú vecou zásadného spoločného záujmu v menovej únii. Ani silná hospodárska a finančná únia a spoločná menová politika orientovaná na cenovú stabilitu nie sú vždy zárukou správneho fungovania únie. Zodpovedné vnútroštátne fiškálne politiky musia plniť dvojitú funkciu:
- zaručovať, že verejný dlh bude udržateľný a
- zabezpečovať, aby automatické fiškálne stabilizátory mohli mať tlmiaci účinok na hospodárske otrasy v jednotlivých krajinách.
Dôležité je zabezpečiť, aby súčet sáld národných rozpočtov viedol k vhodným zámerom fiškálnej politiky na úrovni eurozóny ako celku. Z tohto dôvodu je v dlhodobejšom horizonte dôležité vytvoriť funkciu fiškálnej stabilizácie pre celú eurozónu. V krátkodobom horizonte by sa mal posilniť súčasný rámec správy zriadením Európskej fiškálnej rady. Tento nový poradný subjekt by koordinoval a dopĺňal národné fiškálne rady, ktoré boli zriadené v kontexte smernice EÚ o rozpočtových rámcoch. Táto Európska fiškálna rada by mala prispieť k lepšiemu dodržiavaniu spoločných fiškálnych pravidiel, lepšie informovanej verejnej diskusii a silnejšej koordinácii národných fiškálnych politík. Existuje mnoho spôsobov, ako prejsť z menovej únie na fiškálnu EU. No zatiaľ čo miera zastúpenia spoločných rozpočtových nástrojov sa v menových úniách líši, všetky vyspelé menové únie už zaviedli všeobecnú funkciu makroekonomickej stabilizácie, aby sa lepšie vyrovnali s otrasmi, ktoré nemožno zvládnuť na vnútroštátnej úrovni samotnej. Potenciálna stabilizačná funkcia Eurozóny by mohla v prvom kroku nadviazať napríklad na Európsky fond pre strategické investície tým, že sa identifikujú finančné zdroje a investičné projekty špecifické pre eurozónu, z ktorých možno v priebehu obchodného cyklu čerpať. Mali by sa zvážiť rôzne zdroje financovania.
Opatrenia dotýkajúce sa posilňovania únie počítajú aj s vytvorením Ministerstva financií eurozóny, pričom Pakt stability a rastu zostáva naďalej kotvou fiškálnej stability a dôvery v dodržiavanie fiškálnych pravidiel. Okrem toho si skutočná fiškálna únia bude vyžadovať viac spoločného rozhodovania o fiškálnej politike. Neznamenalo by to centralizáciu všetkých aspektov príjmovej a výdavkovej politiky. Členské štáty eurozóny by naďalej rozhodovali o daniach a prideľovaní rozpočtových výdavkov podľa národných preferencií a politických volieb. Ako sa však eurozóna vyvíja smerom k skutočnej únie , niektoré rozhodnutia sa budú musieť prijímať kolektívne, pričom sa bude musieť zabezpečiť demokratická zodpovednosť a legitimita. Budúce ministerstvo financií eurozóny by mohlo byť miestom pre takéto kolektívne rozhodovanie.
Záver
Posilňovanie únie by mylo zabezpečiť zvýšenie finančnej stability z dlhodobého hľadiska. Z prvých reakcií členských krajín EU na návrhy na posilnenie hospodárskej a menovej únie vyplýva, že Nemecko nepodporí návrhy na spoločnú ochranu bankových vkladov. Tým pádom zostane len tzv. spoločný rezolučný fond a harmonizované pravidlá na ozdravenie bánk a ECB a Euroval môžu podržať v prípade problémov bankový systém. Problém „ nedokončenej „ bankovej únie môže byť rovnakým problémom ako nedokončená menová únia v 90- tych rokoch, kde sa pri jej začiatku urobila chyba a nedokončila sa ani cez fiškálnu EU a zodpovednosť zostala v rukách národných regulátorov. Ponímanie fiškálnej únie Nemeckom je najmä v oblasti vymáhania pravidiel a Francúzsko preferuje úniu Keynesvho typu z tohto dôvodu budúca štruktúra únie bude predmet dlhodobejších diskusií.
Literatúra :
- ALESIN, A. , ARDANA S. : Tales of Fiscal Adjustmens, Economic Policy,Oktober 1998
- ARDANA ,S., CASELLI F and LANE T. Fiscal discipline and the cost of public debt service : some estimates for OECD countries. The B.E. Journal of Macroeconomocs 72007.
- ECB : Financial Stability Review, May 20152015
- Eurostat : Provision of deficit and debt data for 2009 – first notification, published on www. Eurostat, 22.4.2010.
- Eurostat : http://ec.europa.eu/eurostat/web/euro-indicators/peeis
- Generationenbilanz.Ehrbare Staaten, Nr.34.Freiburg 2009 J
- JÍLEK,J.: Finanční rizika. Grada 2000
- JUNCKER,J.C .-TUSK,D.-DIJSSELBLOEM,J.-DRAGHI,M.-SCHUTZ,M :Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe, http://ec.europa.eu/priorities/economic-monetary-union/docs/5-presidents-report_sk.pdf
- MAJCHER, M a kol : Financie podnikateľskej sféry,teória,politika a prax. Eurorunion ,s.r.o.Bratislava 1998
- NBS :Správa o finančnej stabilite k máju 2015
- ROSEN H.S. GAYER,T.:.Public Finance, 8th ed. Boston : Mc Graw Hill. 2008
- REVENDA,Z. a kol : Peňežní ekonomie a bankovnictví.Management Press,Praha 1996
- Wohlgemuth,M.:Avoiding the Debt Trap: Public Finance in Crisis and REcovery.CES 2009, s.15